História

Pod južnými svahmi pohoria Čergov leží dedina Bodovce, ktorá bola založená ako zemianska osada pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Bodonlaka, zloženom z osobného mena BODON a slova LAK – obydlie. Názov dokazuje, že vlastníkom dediny bol Bodon , príslušník známeho rodu Tekule, ktorý žil v druhej polovici 13. storočia. Vlastníctvo dediny Tekulovcami nepriamo dosvedčuje aj vymedzenie chotára susedných Šarišských Sokoloviec v prvej polovici 14. storočia, keď východná časť chotára susedila s majetkom Tekulovcov. Tým mohol byť len chotár Bodoviec. 

 
Najstaršia priama správa o Bodovciach je známa až z roku 1427, kedy bol vyhotovený súpis dedín Šarišskej stolice zdanených daňou kráľovi. Podľa spomínaného súpisu boli sedliacke domácnosti v Bodovciach okrem richtára zdanené od 15 port. V 15. storočí dedina patrila dubovickej vetve zemanov Tekulovcov. V roku 1519 predali vtedajší majitelia Bozinkajovci dedinu za 300 zlatých zemanom z Bertotoviec. V priebehu 16. – 19. storočia sa vystriedalo viacero vlastníkov. V roku 1663 získali dedinu Zomboryovci, od roku 1751 Pechyovci, ktorí však obec mali v držbe len do roku 1778, kedy ju získali zemania Uzovci. V 19. storočí sa Bodovce stali znova majetkovou súčasťou panstva Zomboryovcov.  подушки купить онлайн

 

V roku 1543 a 1548 boli sedliacke domácnosti zdanené okrem richtára od 4 resp 6 port. Postupne dochádzalo k ochudobňovaniu slobodných roľníkov, ktorí upadli medzi želiarov, alebo sa odsťahovali. V roku 1600 bolo v obci 13 domov s výlučne poddanským obyvateľstvom, ktoré sa zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom. Podľa demografických štatistík bolo v roku 1787 v obci 23 domov a 185 obyvateľov a v roku 1828 žilo v 34 domoch 262 obyvateľov. Koncom 19. storočia až do 40–tych rokov 20. storočia sa počet obyvateľov pohyboval od 181 do 231, takže Bodovce patrili k malým dedinám sabinovského okresu. Okrem poľnohospodárstva sa ľudia sezónne živili drevorubačstvom, tkaním plátna a do roku 1945 prácou na miestnej píle. 

Pôvodný erb obce Bodovce
     
Zo sfragistických prameňov sa zachovalo obecné typárium z roku 1786 s motívom: vták na trojvrší, ktoré popísal Jozef Novák. Odtlačok toho istého pečatidla je aj na písomnosti z 15. mája 1787. Na nekvalitnom odtlačku je v kruhopise uvedené: POS (sessio) BODONLAKA 1786. (Obec Bodovce). V pečatnom poli je vyobrazený vták s rozprestretými krídlami, stojaci na trojvrší. Podľa nášho názoru sa jedná o vtáka – dravca, a preto pri tvorbe návrhu obecného erbu sme ako hlavný motív použili jastraba. Erb obce v popise znie: V modrom štíte vpravo otočený strieborný jastrab s rozprestretými krídlami v zlatej zbroji stojací na prostrednom vršku strieborného trojvršia.

 

Obec Bodovce - Hradová hora bolo opevnené slovanské sídlo vybudované v čase Veľkej Moravy na konci 9.v storočia umiestené na strategickom mieste výbežku Čergova. Opevnenie slúžilo ako sídlo správy určitého územia a malo aj obrannú funkciu proti vpádu maďarských družín. Obec Bodovce v tomto čase ešte neexistovala ale v blízkosti opevnenia sa nachádzala starobylá dedina Kuchňa. Prvá fáza osídľovania reliéfu vrchu nastala v dobe bronzovej skupinou Gaja. Až neskôr dochádzalo k osídľovaniu územia Slovanmi a k rozširovaniu hradiska. Keďže celé opevnenie bolo vybudované z dreva do dnešných čias sa nezachovali žiadne zbytky tohto opevnenia.

 

Kronika obce Bodovce

Záznamy matrík